Set out for beauties of the Slovak Paradise in a train or motor coach. The village is accessible from three directions: eastern site - from the town of Dobšiná or Mlynky, northern site - from the city of Poprad across Vernár or from the East - from the city of Banská Bystrica. Tourists driving from the Central Slovakia beyond the town of Brezno cross a picturesque region of Horehronie and pass the spring of an important Slovak river Hron.
Sme rovno pod masívom legendárnej Kráľovej hole v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier. V týchto miestach prichádzame do horského sedla Besník, tvoriaceho rozhranie medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rajom. Pokračujeme ďalším sedlom Pusté Pole a odtiaľ už len stále nadol schádzame údolím Hnilca, pozdĺž toku rieky. Po pravej strane dominuje výrazná osamotená Ostrá skala a neďaleko za ňou vchádzame do osady Dobšinská ľadová jaskyňa.
Už samotný jej názov hovorí, že v blízkosti sa nachádza svetoznáma jaskyňa, ktorej objav v roku 1870 znamenal začiatky rozvoja turistického ruchu v oblasti terajšieho Slovenského raja. Ide o významnú ľadovú jaskyňu, ktorá rozsahom svojej ľadovej výzdoby patrí medzi najväčšie na svete.
Za osadou Dobšinská ľadová jaskyňa cesta vchádza do cestného tunela, dlhého 324 metrov. Keď vyjdeme jeho juhovýchodným portálom, sme v cieli našej dnešnej cesty. Nachádzame sa v intraviláne malebnej horskej obce Stratená v okrese Rožňava. Jej domčeky sú roztrúsené, čupiac na dne úzkeho údolia, ktorým preteká rieka Hnilec. Tu má ešte charakter horského potoka. Údolie v týchto miestach lemujú strmé skalnaté úbočia, ktoré mu pridávajú na celkovej krajinárskej pôsobivosti.
Je až zvláštne, že táto maličká, pôvodom banícka dedinka, ležiaca pánu Bohu za chrbtom, bola už od roku 1723 priemyselným centrom. Príslušníci rodu Csákyovcov tu totiž už v tých dávnych časoch dali vybudovať vysoké pece na tavbu rúd. Posledná z nich fungovala až do roku 1927.
My sa však v našom príspevku zameriame na prírodné krásy tejto oblasti. Už len samotná Stratená so svojským čarom stojí za návštevu. Okrem sprístupnenej Dobšinskej ľadovej jaskyne sa neďaleko nachádza aj ďalší podzemný skvost – pre verejnosť neprístupná Stratenská jaskyňa. Svojou dĺžkou necelých 22 kilometrov predstavuje druhý najdlhší jaskynný systém Slovenska.
V jej útrobách sa rozkladá zatiaľ najväčší známy podzemný priestor našej republiky a zároveň Strednej Európy – Rozprávkový dóm. Jeho objem predstavuje cca 80 000 m3, pri schematizovaných rozmeroch 192 metrov (dĺžka) x 46 metrov (šírka) x 11metrov (výška).
Ďalšou tunajšou prírodnou pozoruhodnosťou je Stratenský kaňon. Tiahne sa na úrovni spomínaného cestného tunela, mimochodom prvého na Slovensku. Práve ním sa od roku 1970 nahradila pôvodná cestná komunikácia, dovtedy vedúca priamo osou kaňonu.
Stratenský kaňon je nevšedným prírodným výtvorom. Rieka Hnilec si tu v dávnej minulosti prerazila cestu vápencovou skalnou masou a vytvorila tak akúsi zmenšeninu Prielomu Hornádu . Stratenský kaňon je dlhý iba 2 kilometre, no prírodnými krásami porovnateľný s jeho asi 6-násobne väčším severným konkurentom – Prielomom Hornádu. Turisticky je sprístupnený po celej dĺžke červenou značkou. Samotný kaňon i priľahlé okolie je národnou prírodnou rezerváciou s najprísnejším stupňom ochrany, v rámci Národného parku Slovenský raj.
Priamo nad stratenským cintorínom sa vypína divoké skalné mesto, rozčlenené úzkym údolím. Pri pohľade od Stratenej jeho ľavé úbočia tvoria Sokolie skaly, pravé Marčeková. Zelenoznačený turistický chodník, vedúci priamo týmto údolím, je scenericky veľmi pôsobivý. Prechádzame ním rovno popod vysoké kolmé bralá, po oboch stranách čnejúce nad nami, čo je zážitok vskutku jedinečný. Vo výšinách tu preletujú hvízdajúci sokoly, potvrdzujúci opodstatnenosť názvu skál. V ich nedostupných rozsadlinách totiž tieto kráľovské vtáčie dravce s obľubou každoročne hniezdia.
Okrem už spomínaných cieľov, ako Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenský kaňon, či Sokolie skaly s Marčekovou, sa dajú zo Stratenej podnikať ďalšie významné túry. Juhozápadne od obce sa nachádza dlhý úsek malebných Tiesňav. Prechodom cez ne sa po modrej značke dostaneme oblúkom až ku vchodu Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Za východným koncom obce leží na začiatku bočnej doliny lokalita Stratenská píla. Od nej stúpaním malebným kaňonovitým údolím dôjdeme sprevádzaní zelenou turistickou značkou do dolín s čudesným názvom Veľké a Malé Zajfy.
V Malých Zajfoch nájdeme obdivuhodné pôvodné slatinné spoločenstvá v podobe rozľahlých zamokrených lúk, lemovaných lesnými porastami. Môžeme sa tadiaľto dostať až na planinu Geravy a z nej potom zbehnúť ku známej vodnej nádrži Palcmanská Maša pri Dedinkách a susedných Mlynkách.
Keď sa vydáme do Stratenského kaňona, to znamená západným smerom od obce, asi v jeho strede sa odpája na sever žlto značený turistický chodník, ktorý nás dovedie na najvýznamnejší výhľadový bod Slovenského raja – Havraniu skalu (1154 m.n.m.). O tejto skalnej galérii si povieme podrobnejšie v ďalšom príspevku. Významná je i tým, že sa pod ňou nachádza hydrologická pozoruhodnosť – neperiodicky vyvierajúci Občasný prameň.
Málo je krátky príspevok na to, aby obsiahol všetky krásy takej nepochybne romantickej lokality, akou je dedinka Stratená v Stratenskej doline, vymodelovanej riekou Hnilec, a jej okolia. Na rozdiel od severnej časti Slovenského raja tu absentuje enormný turistický ruch. Preto kto si chce užiť pokojnejšie chvíle, nech zavíta práve sem. O ubytovanie a stravovanie sa návštevníkom postarajú viaceré miestne penzióny.
Možno sa niekomu tunajšia príroda nebude zdať až taká veľkolepá a divoká, ako na severe Slovenského raja. Ale skutočný milovník prírody nevytvára rebríčky podobného druhu a cíti sa v lone prírody vždy spokojne, vždy si nájde v nej niečo na obdiv! Som presvedčený, že kto tu ešte nebol a raz sem zavíta, určite sa bude následne na tieto miesta s obľubou vracať...
